V. TATRY: V Tatranskom a Pieninskom národnom parku vysadili takmer 295-tisíc stromčekov

V Tatranskom národnom parku a v Pieninskom národnom parku pribudlo v tomto roku zatiaľ 295-tisíc stromčekov.
POPRAD 7. júna (SITA) – Vysadili ich Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAPu), ktoré plánujú v roku 2019 vysadiť takmer 421-tisíc kusov stromčekov. Takýmto spôsobom chcú obnoviť 211,15 hektára územia oboch národných parkov, ktoré v uplynulých rokoch zasiahli veterné a podkôrnikové kalamity. „Väčšina prác bude ukončená počas najbližšieho týždňa. Zhruba na jeseň nám ostane vysadiť ešte posledných 30 percent sadeníc,“ informovala agentúru SITA koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAPu Martina Petránová. Od veternej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, takto štátne lesy vysadili viac ako osem miliónov sadeníc a obnoviť sa im podarilo takmer 4-tisíc hektárov kalamitného územia.

Sadenice vypestovali lesníci v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline. V drevinovom zložení aj tento rok prevláda smrek, ktorý je v Tatrách doma. Veľké zastúpenie má tiež jedľa, buk, smrekovec a borovica. „Väčšina územia Tatranského národného parku, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa," vysvetlil dôvod výberu drevín Ivan Šoltys z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu. To však platí len o centrálnej časti národného parku, napríklad na území Belianskych a Západných Tatier budú prevažovať buk, brest a jelša.

Podľa Petránovej sa lesníci snažia umelo obnoviť predovšetkým lokality, v ktorých prirodzené omladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena, alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie. Poškodiť ho však mohla aj zver. Sadenice vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty, napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri tom však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. „Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ priblížil Šoltys. Cieľom štátnych lesov je podľa jeho slov pomôcť prírode vytvoriť vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný les, ktorý bude mať predpoklady pre vyššiu stabilitu a odolnosť voči extrémom počasia či prírodným katastrofám, akou bola napríklad víchrica z novembra 2004.


Autori postitused SITA
Teid võib huvitada ka
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.